Hranice ovládania

19:02 03.01.2010

kovi

Tak toto je ťažké... mám pocit, akokeby to celé išlo mimo mňa, no napriek tomu mám pocit, že tam bolo niečo skryté, čo mi ušlo... Zábery pekné, zo začiatku ma aj celkom bavilo sledovať a zisťovať čo a ako - no napokon to dospelo do stavu nič a nudne... Od Jarmuscha veľké sklamanie :-(.

0

17:37 03.01.2010

Štrkáč

tento film som videla ešte minulý rok v septembri ale až teraz som sa rozhodla napísať koment. najprv som si hovorila že je to jeden z najhorších filmov aké som kedy videla ale teraz som si už úplne istá že je to ten úplne najhorší film (aj ked o 1.miesto sa musí podeliť s ešte jedným). jednoducho ma na tomto filme rozčulovalo/nudilo úplne všetko - od nedeja, nepostáv, nezmyselných kecov, pseudoumeleckých záberov až po jeho objednávanie si 2 káv a žrania papierikov. jediný moment ked sa mi zazdalo že by to konečne mohlo dávať zmysel bol ked na scénu nastúpil Bill Murray ale už som bola natoľko unavená a nasraná že som šla na takú kravinu že som nebola schopná sa nato plno sústrediť. neviem ako sa mohol režisér inšpirovať filmami 70. a 80.rokov. tie totiž mali dej, postavy...

0

00:11 13.09.2009

ewabewa

...od tohoto dielka som vela cakala..Ved Jim Jarmusch, Zlomene kvety sa mi od neho pacili, zaujimavy pribeh a skvele herecke obsadenie. Ale, kto by cakal, ze jedna scena sa bude stale dookola opakovat?:)))).. A veta ( heslo): Nehovorite po spanielsky, ze?...mi po case zacala riadne vadit:)...Zaujimave bolo pozorovat divakov okolo, no ano..bolo mi dlho...aj ja som nemohla tie dve hodiny obsediet...a pritom som videla ovela dlhsie filmy..Divak sediaci za mnou spal a chrapal, vedla sa zo zufalstva smiali vzdy ked sa ta ista scena opakovala a radili hlavnemu hrdinovi, co by mal spravit, pozorovala som driemajucu znamu a typovala, ci zaspi al. nie:). Takze tajomny muz bez mena putuje španielskou krajinou a zbiera indicie. To je vsetko. Stretava sa z roznymi ludmi, kt. vedu filozoficke hlbave reci, kt. niekedy davali aj zmysel. Vymenia si zapalkove skatulky, hlavny hrdina zje papierik, vypije dve kavy, do debaty sa nezapaja, a ide si vlastnou cestou..Sem tam sa stane nieco vtipne, sem tam divak blizko mna povedal nieco vtipne..sem tam som sa ja smiala, lebo mi to pripadalo miestami strasne absurdne. Cakala som na nejaku velkuuu pointu, kde nas na zaver reziser prekvapi, niekt. mozno i zobudi. A ja si poviem : Stalo to za to. Ale nie reziser sa rozhodol, ze ziadne prekvapenie na zaver nebude a stalo sa to co cakala, a este dalsia filozoficka uvaha na zaver. Cely ten film ma v podstate jednu myslienku, to je fajn..ale aj zabavit divaka by nebolo na skodu. Na konci filmu bolo chvilku ticho, potom sa ozval miestami smiech...a niekto aj ironicky zatlieskal:)..Ano trebalo by pochvalit aj nejaku scenu, tak mne osobne sa pacila scena kedy prisiel hlavny hrdina do izby a nasiel tam nahu zenu..a par viet kt. prehodili, samozrejme, ze k nicomu nedoslo:)..Na zaver, druhy krat by som si to uz nepozrela..raz stacilo..A mozno film. kritici a ludia viac rozumejuci sa filmu, tento film vychvalia...ale ja som bohuzial nemohla inak...

0

11:22 12.09.2009

llubka

Hranice ovládania. Žeby naše? Teda mne po tomto filme ostalo v hlave kopec otáznikov..???..Jarmusch, káva a cigarety, to jedine sa mi s ním zatiaľ spájalo, nič iné od neho som zatiaľ nevidela. Teda až doteraz. Hranice ovládania, boli zvláštne. O mužovi, cestujúcom po Španielsku, ktorý si objednal 2 kávy, do dvoch šálok, vždy k nemu prišiel niekto neznámy, spustil dlhý filozofujúci monológ a na konci si vymenili zápalkové škatuľky. Všetko to šlo takto dokola, kávy, neznámy, monológ, škatuľky atď. atď. Na začiatku ešte zaujme, neskôr pobaví, na konci už len ironicky smiech na opakujúcich sa situáciách, a šepkanie si v kine, že hmm, tak teraz bude zas toto, a veľké nechápanie. A ja som sa ku koncu bavila skôr na tie šepoty v kine. Na začiatku napätá atmosféra, plná očakávania že do čoho toto všetko vyústi, že to musí mať nejakú skvelú pointu. Nejaké veľké prekvapenie. Ale nie. Ešte na začiatku som si spájala súvislosti, počúvala tie monológy, rozmýšľala čo tým myslia. Zaujalo ma to celé. Ale zas ma tu nudil ten každodenný stereotyp toho muža, to precvičovanie ranné, cesta po meste a pod. Všetko pre mňa také zbytočne dlhé zábery. Aj keď napr. cesta vlakom ma zaujala, kedy vidíme ako dlho už cestuje, pohľadom z okna. Boli scény ktoré aj pobavili, hlavne s tou nahou ženou, tá nemala chybu. Možno to malo všetko svoj zmysel, význam a kritici a iní ľudia to ohodnotia ako skvelý film. Veď aj na konci zaznela nejaká tá myšlienka. Ktorá zaznela aj predtým v jednej piesni, všetko to na seba nadväzovalo. Ale ak to malo byť niečo v zmysle Táto krajina nie je pre starých, kde sledujeme nejaké nezmyselné dianie a potom je to uzavreté nejakou myšlienkou, posolstvom..tak to nie je nič pre mňa. Boli chvíle kedy ma to bavilo, veď mnoho známych mien tam bolo, T. Swinton, Murray, či Garcia Bernal, na začiatku to bolo ešte prekvapujúce, chvíľami absurdné, no ku koncu sa mi už zívalo. Smiala som sa, že celý scenár, plný tých monológov mohol mať dokopy max. 5 strán:) Niekomu sa to môže páčiť, veď potlesk v kine na konci zaznel, či to mysleli ľudia vážne s tým potleskom, to už neviem:)) Ani ja to nedokážem ohodnotiť ako úplne zlé, len druhý krát by som si to už nepozrela.

0

00:11 13.09.2009

ewabewa

...od tohoto dielka som vela cakala..Ved Jim Jarmusch, Zlomene kvety sa mi od neho pacili, zaujimavy pribeh a skvele herecke obsadenie. Ale, kto by cakal, ze jedna scena sa bude stale dookola opakovat?:)))).. A veta ( heslo): Nehovorite po spanielsky, ze?...mi po case zacala riadne vadit:)...Zaujimave bolo pozorovat divakov okolo, no ano..bolo mi dlho...aj ja som nemohla tie dve hodiny obsediet...a pritom som videla ovela dlhsie filmy..Divak sediaci za mnou spal a chrapal, vedla sa zo zufalstva smiali vzdy ked sa ta ista scena opakovala a radili hlavnemu hrdinovi, co by mal spravit, pozorovala som driemajucu znamu a typovala, ci zaspi al. nie:). Takze tajomny muz bez mena putuje španielskou krajinou a zbiera indicie. To je vsetko. Stretava sa z roznymi ludmi, kt. vedu filozoficke hlbave reci, kt. niekedy davali aj zmysel. Vymenia si zapalkove skatulky, hlavny hrdina zje papierik, vypije dve kavy, do debaty sa nezapaja, a ide si vlastnou cestou..Sem tam sa stane nieco vtipne, sem tam divak blizko mna povedal nieco vtipne..sem tam som sa ja smiala, lebo mi to pripadalo miestami strasne absurdne. Cakala som na nejaku velkuuu pointu, kde nas na zaver reziser prekvapi, niekt. mozno i zobudi. A ja si poviem : Stalo to za to. Ale nie reziser sa rozhodol, ze ziadne prekvapenie na zaver nebude a stalo sa to co cakala, a este dalsia filozoficka uvaha na zaver. Cely ten film ma v podstate jednu myslienku, to je fajn..ale aj zabavit divaka by nebolo na skodu. Na konci filmu bolo chvilku ticho, potom sa ozval miestami smiech...a niekto aj ironicky zatlieskal:)..Ano trebalo by pochvalit aj nejaku scenu, tak mne osobne sa pacila scena kedy prisiel hlavny hrdina do izby a nasiel tam nahu zenu..a par viet kt. prehodili, samozrejme, ze k nicomu nedoslo:)..Na zaver, druhy krat by som si to uz nepozrela..raz stacilo..A mozno film. kritici a ludia viac rozumejuci sa filmu, tento film vychvalia...ale ja som bohuzial nemohla inak...

0

11:22 12.09.2009

llubka

Hranice ovládania. Žeby naše? Teda mne po tomto filme ostalo v hlave kopec otáznikov..???..Jarmusch, káva a cigarety, to jedine sa mi s ním zatiaľ spájalo, nič iné od neho som zatiaľ nevidela. Teda až doteraz. Hranice ovládania, boli zvláštne. O mužovi, cestujúcom po Španielsku, ktorý si objednal 2 kávy, do dvoch šálok, vždy k nemu prišiel niekto neznámy, spustil dlhý filozofujúci monológ a na konci si vymenili zápalkové škatuľky. Všetko to šlo takto dokola, kávy, neznámy, monológ, škatuľky atď. atď. Na začiatku ešte zaujme, neskôr pobaví, na konci už len ironicky smiech na opakujúcich sa situáciách, a šepkanie si v kine, že hmm, tak teraz bude zas toto, a veľké nechápanie. A ja som sa ku koncu bavila skôr na tie šepoty v kine. Na začiatku napätá atmosféra, plná očakávania že do čoho toto všetko vyústi, že to musí mať nejakú skvelú pointu. Nejaké veľké prekvapenie. Ale nie. Ešte na začiatku som si spájala súvislosti, počúvala tie monológy, rozmýšľala čo tým myslia. Zaujalo ma to celé. Ale zas ma tu nudil ten každodenný stereotyp toho muža, to precvičovanie ranné, cesta po meste a pod. Všetko pre mňa také zbytočne dlhé zábery. Aj keď napr. cesta vlakom ma zaujala, kedy vidíme ako dlho už cestuje, pohľadom z okna. Boli scény ktoré aj pobavili, hlavne s tou nahou ženou, tá nemala chybu. Možno to malo všetko svoj zmysel, význam a kritici a iní ľudia to ohodnotia ako skvelý film. Veď aj na konci zaznela nejaká tá myšlienka. Ktorá zaznela aj predtým v jednej piesni, všetko to na seba nadväzovalo. Ale ak to malo byť niečo v zmysle Táto krajina nie je pre starých, kde sledujeme nejaké nezmyselné dianie a potom je to uzavreté nejakou myšlienkou, posolstvom..tak to nie je nič pre mňa. Boli chvíle kedy ma to bavilo, veď mnoho známych mien tam bolo, T. Swinton, Murray, či Garcia Bernal, na začiatku to bolo ešte prekvapujúce, chvíľami absurdné, no ku koncu sa mi už zívalo. Smiala som sa, že celý scenár, plný tých monológov mohol mať dokopy max. 5 strán:) Niekomu sa to môže páčiť, veď potlesk v kine na konci zaznel, či to mysleli ľudia vážne s tým potleskom, to už neviem:)) Ani ja to nedokážem ohodnotiť ako úplne zlé, len druhý krát by som si to už nepozrela.

0

19:02 03.01.2010

kovi

Tak toto je ťažké... mám pocit, akokeby to celé išlo mimo mňa, no napriek tomu mám pocit, že tam bolo niečo skryté, čo mi ušlo... Zábery pekné, zo začiatku ma aj celkom bavilo sledovať a zisťovať čo a ako - no napokon to dospelo do stavu nič a nudne... Od Jarmuscha veľké sklamanie :-(.

0

17:37 03.01.2010

Štrkáč

tento film som videla ešte minulý rok v septembri ale až teraz som sa rozhodla napísať koment. najprv som si hovorila že je to jeden z najhorších filmov aké som kedy videla ale teraz som si už úplne istá že je to ten úplne najhorší film (aj ked o 1.miesto sa musí podeliť s ešte jedným). jednoducho ma na tomto filme rozčulovalo/nudilo úplne všetko - od nedeja, nepostáv, nezmyselných kecov, pseudoumeleckých záberov až po jeho objednávanie si 2 káv a žrania papierikov. jediný moment ked sa mi zazdalo že by to konečne mohlo dávať zmysel bol ked na scénu nastúpil Bill Murray ale už som bola natoľko unavená a nasraná že som šla na takú kravinu že som nebola schopná sa nato plno sústrediť. neviem ako sa mohol režisér inšpirovať filmami 70. a 80.rokov. tie totiž mali dej, postavy...

0